Pod červenou strechou bývalej kúrie finančného dozorcu ostrihomského arcibiskupa z 2. pol. 18. storočia nájdete v týchto dňoch nielen príjemný chládok, ale aj osviežujúci závan starých čias. Nachádza sa tu totiž Múzeum obchodu Bratislava.
Už v roku 1983 tu bolo sídlo jeho predchodcu: Dokumentačného centra obchodu, pohostinstva a cestovného ruchu Slovenskej socialistickej republiky. Na múzeum ako samostatnú inštitúciu sa pretvorilo až v r. 1991. Rok predtým už sprístupnilo zbierkové fondy verejnosti v kaštieli v Ilave–Klobušiciach.
"Kým v Klobušiciach sme sa zamerali najmä na dejiny obchodu na Slovensku, tu sme chceli prezentovať zbierky a ukázať návštevníkom tie najkrajšie veci. Chceme na ľudí zapôsobiť a nezaťažovať ich odbornými vecami," hovorí riaditeľ múzea Marcel Juck.
A tak sa nečudujte, že vás v múzeu neprivíta charakteristické hrobové ticho, ale rezká dobová hudba, ktorá vám dokonale sprostredkuje ilúziu obdobia prvej republiky.
Práve z tých čias pochádza najviac exponátov zbierkového fondu, ktorý zahŕňa vyše 60 000 muzeálií – od účteniek cez pokladnice, váhy, zásobníky, plechovky, škatuľky a obaly, točky na pivo až po dobovú reklamu.
Ktorý exponát považuje za najvzácnejší Marcel Juck? "Veľmi cenná je napríklad fľaša aljaškej vodky s kolkom samotného cára Mikuláša II. Ako vieme, okolo roku 1867 predal Aljašku Američanom a táto fľaša pochádza ešte z obdobia pred tým. K najstarším predmetom patria lótové závažia z 18. storočia. V oblasti obchodu sa vzácnosť exponátov posudzuje trocha inak než v umení. Obrazy sa cenia pre umeleckú hodnotu a dedia sa z generácie na generáciu. No tu ide o úžitkové veci bežnej potreby, ktoré keď doslúžia, jednoducho sa vyhodia. A tak za veľmi vzácne sa považujú už secesné predmety z obdobia okolo roku 1905."
Múzeum sa neprestajne venuje akvizičnej činnosti a rozširuje zbierkový fond. Na tento rok získalo 500 000 Sk na nákup muzeálií, čo je v podmienkach slovenského múzejníctva takmer unikát. Z hľadiska investícií sú napríklad veľmi náročné registračné pokladnice, ktoré tvoria významnú časť zbierok múzea. Jedna stojí okolo 50 000 Sk. "A to je už dobrá cena," smeje sa M. Juck.
Vzácna kolekcia kontrolných pokladníc je esteticky krásnym dokladom pokroku. Jednoduchšie príjmové kasy boli skrinkami so zásuvkou zaistenou západkou prstokladového kľúča. Neskôr ich vylepšil mechanizmus, ktorý pri vytiahnutí zásuvky posunul papierovú pásku na zapísanie prijatej sumy. Manipuláciu s peniazmi výrazne zjednodušil mechanik James Ritty z Ohia, keď koncom 19. storočia vynašiel registračnú pokladnicu. Tá zaznamenávala, sčítavala a vydávala potvrdenia s dátumom. Čoskoro svet zaplavili pokladnice americkej spoločnosti National Cash Register Company a jej európskych filiálok. Nájdete ich aj medzi exponátmi bratislavského Múzea obchodu.
Samozrejmou súčasťou obchodov v minulosti boli zásobníky, ktoré mali ochrannú funkciu a pomáhali pri vážení a dávkovaní tovaru. Zdobili ich plastické i maľované dekorácie, a tak popri praktickom využití skrášľovali interiéry obchodov. V múzeu si môžete obzrieť okrem iných napríklad zásobníky na petrolej, ktoré sú technickými unikátmi z 19. storočia.
"Mnohé predmety sa k nám dostali od bežných ľudí, ale zaujímavé veci nám často zabezpečujú starožitníci," hovorí riaditeľ múzea. "Niektoré exempláre nie je ťažké zohnať, najmä rôzne škatuľky a plechovky. Občas naďabíme aj na také milé zaujímavosti ako rôzne reklamné noviny obchodníkov s návodmi pre deti – napríklad čo všetko si môžu zhotoviť z prázdnej plechovky daného výrobku. Už vtedy sa firmy snažili cez deti nalákať rodičov na kúpu tovaru. Niekedy bola súčasťou balenia reklamná rozprávka, kde vystupuje priamo daný tovar. Napríklad – prečo princ zvíťazil nad sedemhlavým drakom? No predsa preto, že pravidelne pil cigóriu Franck."
Vymenovať všetky skupiny exponátov by zabralo ešte veľa miesta. Spomeňme však ešte predmety súvisiace s predajom, čapovaním a propagáciou piva. Veď v polovici 19. stor. bolo v Uhorsku asi 300 pivovarov, z toho väčšina na Slovensku. Konzumácia piva v r. 1929 tiež stojí za zmienku: Česi vypili 20 pív, Moravania a Slezania 100, Slováci 1 a Rusíni 6 pív na osobu.
Mimochodom, ak by ste dostali chuť osviežiť sa vychladeným pivkom, môžete sa ponúknuť priamo v múzeu. Krígeľ si vezmite so sebou do expozície a za zvukov synkop, opretí o okrúhly stolík sa porozhliadajte vôkol seba a vychutnajte atmosféru. Stojí to za to a napokon – kto vie, kedy vás sem opäť osud zaveje?
