Zákaznický magazín COOP
 Číslo 4/2009
*Vybráno z obsahu...
*Editorial
*Každá rada drahá
*S harmonikou za vůní
Orientu

*Strašák jménem
Diabetes Mellitus

*Starým žárovkám
odzvonilo...

*Budiž světlo!
*Den s... Danou
Horákovou, Tváří COOP
Tuty a COOP Tip 2008

*Mléko starců
*Co Čech, to houbař
*Kaleidoskop zajímavostí
a aktualit

*Kouzlení na hradě
*Soutěž Plný košík
*Recepty našich
zákazníků

*Babiččiny finty kontra
moderní metody

*Slovenský koutek
*A nezapomeň svačinu!
*Neobyčejná – obyčejná
jablka

*Nenechme se sešrotovat!

*Základní informace

 Archivy
*Zákaznický magazín
*Magazínek COOP

 Slovenský koutek
Terapia jedlom
Mávate na jeseň a v zime pochmúrnu náladu? Cítite sa pod psa a neviete prečo? Nie ste sami – podľa prieskumov máva každý tretí človek niekedy zlú náladu bez zjavného dôvodu. Jeseň a zima sú navyše obdobia, ktoré v citlivých ľuďoch prehlbujú pocity smútku a depresie.

ilustrační foto

Iste aj z vlastných skúseností vieme, že niekedy našu náladu dokáže ovplyvniť aj jedlo – zažili sme ten slastný pocit po zjedení čokoládového bonbónika. Výskumy vplyvu jedla na náladu sú síce iba v začiatkoch, no je dokázané, že zhoršenie pamäti, apatiu a nesústredenosť môže mať na svedomí zlá výživa. Podľa viacerých štúdií ľudia trpiaci depresiami prijímali málo vitamínu B. Je preto namieste vyzbrojiť sa v tomto nevľúdnom období B-komplexom a častejšie konzumovať potraviny obsahujúce vitamíny skupiny B.

Jedlo a naša nálada
Ako môže súvisieť jedlo s tým, ako sa cítime? Najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú látky neurotransmitery, ktoré vznikajú v nervovej sústave a prenášajú vzruchy medzi mozgovými bunkami. V prípade depresívnych ľudí ich aktivitu môže lekár ovplyvniť nasadením antidepresív. Jednou z látok ovplyvňujúcich náladu je sérotonín. Keď mozgu chýbajú niektoré látky, jeho produkcia klesá a naša dobrá nálada je preč. Tvorbu sérotonínu môžeme povzbudiť jedlom bohatým na sacharidy – ryžou, zemiakmi, cestovinami či celozrnným pečivom.

Prečo sa cítime tak fajn pri vyjedaní bonboniéry, je známe – pri jedení sladkostí sa v tele tvorí hormón šťastia endorfín. Ten dokáže zmierňovať bolesť a navodiť pocit šťastia. Sladkosti navyše obsahujú aj glukózu, ktorú takisto mozog potrebuje, aby správne fungoval.

přírodní vs. umělé zdroje vitamínů

Sérotonín vzniká aj pri pohybe, preto sú športovci zväčša veselo a bezproblémovo pôsobiaci ľudia a možno práve preto sa o dobre naladených optimistických ľuďoch hovorí, že berú veci športovo.

Ako byť s jedlom veselší?
Lekári odporúčajú pravidelne raňajkovať a jesť päťkrát denne kvalitnú vyváženú stravu. Oblúkom sa treba vyhnúť fastfoodom a všetkým hamburgerom, hranolčekom či hotdogom, pretože majú veľa kalórií a málo živín potrebných na správne fungovanie nervovej sústavy. Ak však viete, že čokoláda je jediný spoľahlivý prostriedok na vašu pochmúrnosť, zhrešte iba kúskom. Čím zdravšie máte stravovacie návyky, tým väčší kúsok si môžete dožičiť.

Neviditeľné zázraky, ktoré osožia duši
  Vitamín B3 (niacín) – zdroje: hydina, ryby, strukoviny,
   kvasnice, arašidy, celozrnné výrobky, hovädzie mäso.
  Vitamín B12 – zdroje: živočíšne produkty ako pečeň, vajcia,
   syry, mlieko, mäso, ryby, ale aj droždie.
  Vitamín B1 (tiamín) – zdroje: bravčové mäso, vnútornosti,
   vajcia, zelenina, ovocie, cereálie.
  Vitamín B2 – ryboflavín – zdroje: mlieko, mliečne výrobky,
   zemiaky, tmavá ryža, cereálie, kvasnice.
  Vitamín B 6 – zdroje: mäso, ryby, vajcia, zemiaky, hrášok.
  Vitamín C – zdroje: čerstvé ovocie a zelenina.
  Kyselina listová – zdroje: drobky, cereálie, droždie,
   strukoviny, zelená listová zelenina.
  Horčík – zdroje: zelenina, arašidy, sardinky, syry, kuracie
   mäso.
  Železo – zdroje: sardinky, pečeň, cereálie, červené víno,
   čokoláda.
  Omega-3 mastné kyseliny – zdroje: tučné ryby – makrela,
   haring, tuniak, kapor, losos, sardinky.

Názor psychologičky
PhDr. Gabriela Herényiová, CSc., Katedra psychológie FiFUK Bratislava

Na jeseň a v zime sa cítime unavení, mrzutí a mnohí trpia syndrómom "nemám na nič chuť". Čím dlhšie je tma, tým viac sa tvorí hormón melatonín, ktorý je príčinou našej malátnosti a ospalosti. Zároveň sa menej produkuje hormón podporujúci dobrú náladu – serotonín. Tento hormón obsahuje čokoláda a jedlá bohaté na uhľohydráty, a preto je povolené počas zimných mesiacov viac maškrtiť. Pod vplyvom jesennej depresie majú ľudia väčšiu chuť do jedla a k spavosti. Nástupom daždivých dní by ste mali zmeniť aj jedálny lístok, pretože potrebnej energie je akosi menej. Tú by ste mali dopĺňať množstvom ovocia a zeleniny. V čase duševnej nepohody sa často utiekame k jedeniu aj napriek tomu, že skutočný hlad nemáme. Jedlo nám prináša pocit uspokojenia a psychického uvoľnenia, a preto sa stáva, že v strese a pri citovom vypätí jeme viac ako obyčajne. Dobré jedlo a maškrta dočasne vyrieši našu zlú náladu, na chvíľu uvoľní napätie, ale pozor, potom môže nasledovať nesezónna depresia pri pohľade do zrkadla. Duševnú kondíciu zlepšuje pohyb v prírode, aj v horšom počasí, športovanie a otužovanie. Pravidelný pohyb povzbudí krvný obeh, preberie pľúca, prevetrá hlavu a človek hneď vidí veci inak. Dôležitý je relax, či už v posteli s knižkou v ruke, alebo pri športe. Spomaľte tempo a upravte si jedálny lístok. Jedzte veľa ovocia a zeleniny, prijímajte vitamíny a minerály, ktoré udržia telo v rovnováhe. Najlepší liek na prekonanie depresívnych stavov je nájsť si každý deň niečo, čo nám urobí radosť.

Tento článek vznikl ve spolupráci s časopisem
logo coop jednota slovensko

© 2001 – 2009 COOP Centrum družstvo
Realizace DELEX s. r. o.

COOP Rádce 4/2009

 Starší vydání
Zákaznický magazín 3/2009
3/2009

Zákaznický magazín 2/2009
2/2009