Je všeobecne známe, že ľudský organizmus potrebuje k zdravému fungovaniu tuky. V tuku máme uložené obličky, sú v ňom rozpustné niektoré vitamíny (napríklad A, D, E, K) a slúži nám aj ako zdroj energie. Tuky sú nevyhnutné na dokonalú premenu látok v tele a správnu funkciu buniek. Podkožný tuk chráni telo pred stratou tepla a vnútorné orgány pred mechanickým poškodením. Vo všetkom však musí byť zachovaná rovnováha, preto je náš život doslova ohrozený, ak máme v tele tukov prebytok. Minimálna dávka tukov na jeden deň je približne 30 gramov. Pod túto hranicu by sme nemali padnúť. Málokto vie, že denne by sme mali prijať približne jeden gram tuku na jeden kilogram našej ideálnej telesnej hmotnosti. Odhaduje sa, že tretina z toho množstva predstavuje nevyhnutné minimum. Táto dávka platí pre všetky vekové kategórie.
Náš vzťah k tukom sa mení
Podľa údajov z roku 1989 predstavovali živočíšne tuky v česko-slovenskej populácii asi tri štvrtiny z celkovej spotreby tukov. Dnes je to v českej aj slovenskej populácii len okolo 55%. V rokoch 1980 – 1989 skonzumoval priemerný Čech alebo Slovák 6 – 7 kg masla. Dnes je to iba 2,7 kg. Viac ako o polovicu sa znížila spotreba bravčovej masti, či už na priamu konzumáciu alebo na vyprážanie. Naopak, prudko stúpla spotreba rastlinných olejov z 10,9 na súčasných 18,3 kg. Tento vývoj odborníci pokladajú za správny. Živočíšne tuky z nášho jedálneho lístka nemusíme radikálne vylúčiť, ale rastlinné sú pre nás zdravšie.
Jedzme inak
Napriek tomu, že najzákernejšími tukmi sú živočíšne, nemusíme robiť paniku a vyhýbať sa všetkým druhom červeného mäsa (bravčové, hovädzie). Je dôležité, ak chceme jesť mäso, aby sme si vybrali kvalitné mäso s nižším obsahom tuku, napríklad stehno. Obmedziť by sme mali najmä mastné druhy, napríklad bôčik. Z avšou alternatívou k červenému mäsu je mäso biele (kuracie, morčacie) a nenahraditeľnou súčasťou jedálneho lístka by mali byť predovšetkým ryby, ako zdroj nenasýtených mastných kyselín. Naši predkovia trpeli podstatne menej na onkologické a srdcovo-cievne ochorenia. Jednotkou v ich strave boli strukoviny, kapusta a zemiaky. Mäso sa jedávalo zvyčajne raz, maximálne dvakrát do týždňa. Súčasťou ich životného štýlu boli pôstne obdobia a pôstne dni.
Raňajky s cereáliami, medom a ovocím, s ovocným džúsom alebo sójovým mliekom sú nielen lepšou alternatívou, ale zaručene udržia "bunky v pohode" a nebudú sa lepiť na telo v podobe podkožného tuku. Uvoľní sa žlčník, organizmus získa dostatok vlákniny, minerálov a fytochemikálií, ktoré chránia pred arteriosklerózou, cukrovkou a rakovinou.
