V oblasti Žitného ostrova sa na stôl dostávali obľúbené lokše s husacinou – od obdobia burčiaku až po adventné obdobie. Takže – žiadna diéta! Výdatné boli už bežné zahusťované polievky, ktorých základ tvorili najčastejšie dopestované plodiny (zemiaková, kapustová, fazuľová, šošovicová, hubová...). Boli tak často náhradou za hlavné jedlo. V minulosti na Slovensku prevládali bezmäsité jedlá, hlavne varené cestoviny, ako halušky, ktoré boli pripravované z múčno-zemiakového cesta s bryndzou, kapustou, tvarohom alebo pirohy, plnené tvarohom, lekvárom, ovocím a posypané makom či orechami. Je historickou skutočnosťou, že väčšina typických slovenských jedál pochádza z obdobia nedostatku a biedy. Dnes ich pripravujeme ako tradičné jedlá, ktoré slávia svoje zmŕtvychvstanie. Vzhľadom na tradíciu pastierstva nechýbajú na slovenskom stole jahňacie a ovčie syry.

Život pod Tatrami a Liptovom bol vždy ťažký a ľudia sa naučili pripravovať výživné jedlá a polievky zo surovín, ktoré si vypestovali na svojich políčkach, kapustu, zemiaky, kel, hrach, cibuľu, to všetko doplnené kúskom jahňacieho, bravčového, alebo hydinového mäsa. Úrodné nížiny na juhu s výbornými klimatickými podmienkami pre pestovanie akejkoľvek možnej zeleniny obohatili jedálny lístok o papriky, rajčiny, karfiol, uhorky a tekvice. Slovenská kuchyňa je plná vôní a príchutí, najobľúbenejším korením je paprika, cesnak a majoránka. Typickým pokrmom slovenskej kuchyne je kapustnica, zeleninová polievka, ktorej príprava sa v jednotlivých regiónoch odlišuje. V polievke je okrem kapusty aj klobása alebo bravčové mäso.

VTypicka slovenská a vo svete ojedinelá pochúťka z ovčieho mlieka, bryndza, obsahuje 100 až 1000krát viac užitočných mikroorganizmov než živé jogurty. Vďaka tomu patrí medzi potraviny s výraznými probiotickými vlastnosťami. Zdraviu osožný účinok bryndze spočíva v udržiavaní rovnováhy v hrubom čreve, schopnosti zneškodňovať cholesterol v krvi a zvyšovať vstrebávanie vápnika, čím okrem boja proti srdcovocievnym ochoreniam vplýva aj na spomaľovanie vzniku rednutia kostí. Bryndza je aj výnimočným nástrojom ochrany proti astme, potravinovej alergii, cukrovke i rakovine. Podľa štatistík sa ročne na Slovensku vyprodukuje približne 4000 ton tohto typického syrárskeho výrobku, z čoho tretina putuje na export.

Viete, kde hľadať najlepšiu slovenskú kapustu? Predsa na Záhorí, kde boli odjakživa na jej pestovanie ideálne podmienky. Na túto tradíciu sú v rázovitom záhorackom mestečku Stupava takí hrdí, že každoročne poriadajú slávnosti kapusty pod názvom Dni zelá (zelé v záhoračtine označuje kapustu). Ďalšou oblasťou s tradíciou pestovania kapusty je Orava. Oravci boli známi jej veľkou spotrebou, v priemere 50 kg na osobu. Až do polovice 20. storočia kapustu konzervovali tlačením do veľkých drevených sudov s obsahom 200 až 250 litrov. Vo veľkom ovplyvnila ich stravu a oddávna bola obľúbeným pokrmom v surovom aj varenom stave. Ako hustá polievka so zátrepkou a zápražkou sa podávala s varenými alebo pečenými zemiakmi, u bohatších s mäsom. Konzumovala sa každý deň, často viackrát. V tejto súvislosti sa na dolnej Orave dodnes hovorí: "Ráno sa jedla kapusta so švábkou (zemiakmi) a večer zase švábka s kapustou." Na celej Orave jedávali s kapustou aj halušky z múky a surových trených zemiakov, poliate kúskami upraženej slaniny. Kapustu miešali aj s varenými cestovinami a plnili ňou koláče. V pôste jedávali surovú kapustu omastenú ľanovým olejom s varenými zemiakmi. Veľkej obľube sa tešili placky z nekysnutého cesta, pripravené z vody a na žarnove hrubo zomletej prevažne jačmennej a ovsenej múky, vyformované do okrúhleho ploského tvaru, pečené na kapustnom liste, nazývané lisníky alebo podlisníky. Vo viacerých oravských lokalitách ich pečú dodnes. Oddávna čerstvé listy prikladajú aj na hnisavé rany a omrzliny, na čelo pri bolestiach hlavy, horúčke, teplú, na masti upraženú kyslú kapustu zasa prikladajú na prsia pri zápale priedušiek.

V šupke uvarené zemiaky olúpeme a pretlačíme. Pridáme soľ a hrubú múku, vypracujeme cesto, ktoré na pomúčenej doske rozvaľkáme. Na jednu časť cesta pokladieme kôpky plnky, ktorú pripravíme tiež z uvarených a pretlačených zemiakov, do ktorých pridáme bryndzu a posekaný kôpor. Plnku prikryjeme druhou časťou cesta, ktoré okolo plnky dobre popritláčame. Pokrájame ostrôžkou a uvaríme v osolenej vode. Scedíme a polejeme pokrájanou rozškvarenou slaninou.

Do vody dáme variť údené bravčové rebrá a klobásu. Uvarené vyberieme a do vývaru dáme variť zemiaky so sušenými hríbami. Do takmer hotovej polievky pridáme na zahustenie zátrepku z hladkej múky. Nakoniec pridáme kyslú kapustu aj so šťavou a povaríme. Do hotovej polievky vložíme pokrájané mäso a klobásku.

Očistené zemiaky jemne postrúhame, pridáme soľ a hrubú múku. Rozmiešané cesto sa nesmie lepiť na steny nádoby. Cesto položíme na vodou navlhčený drevený lopár a z neho nožom alebo lyžicou hádžeme do vriacej vody menšie halušky. Pri varení ich častejšie premiešame, aby sa nelepili na dno nádoby. Uvarené zalejeme trochou studenej vody a ocedíme. Posypeme bryndzou, tvarohom a kapustou. Omastíme rozpraženou slaninou alebo maslom. Môžeme ich pripraviť aj s praženicou alebo nasladko s lekvárom.

Do vody dáme variť umyté údené bravčové mäso. Pridáme krúpky. Keď je mäso polomäkké, očistenú pokrájanú koreňovú zeleninu a celé zemiaky. Všetko sa spolu varí, pokiaľ nie je mäso mäkké. Celé zemiaky sa jedia s uvareným mäsom a brusnicovým kompótom.

Na masti popražíme pokrájanú cibuľku a cesnak, zalejeme vodou, pridáme rascu a necháme zovrieť. Do misy nakrájame starší suchý chlieb a zalejeme polievkou.

500 g polohrubej múky, 1 vajce, soľ podľa chuti, 3 g droždia, trocha mlieka a cukru na kvások, 1 lyžica masti, 3,5 dl kyslej smotany, 3 dl mletých oškvarkov.

Droždie necháme rozpustiť v troške osladeného mlieka. Do misky dáme múku, vajce, masť, soľ, kvások a smotanu. Zamiesime cesto, ktoré vyvaľkáme, potrieme zomletými oškvarkami a zložíme ako lístkové cesto. Cesto trikrát vyvaľkáme a potom vykrajujeme malé pagáčiky. Potierame ich rozšľahaným, osoleným vajíčkom. Posypeme rascou alebo sezamom a upečieme.

Cesto z jačmennej alebo ovsenej múky a vody sa vyformuje do tenkej placky, rozloží na kapustný list, osolený a omastený čerstvým nepraženým maslom. Tieto placky piekli na Orave v jeseni, keď dorástla kapusta, narýchlo pred páľou na otvorenom ohnisku, keď odhrnuli pahrebu a vložili do nej cesto, ktoré opiekli z oboch strán.